Ján Podmanický

Čitateľ drží vo svojich rukách literárnu prvotinu nesmierne činorodého človeka Petra Kolembusa, ktorý svoje profesionálne aktivity doposiaľ úspešne realizoval v celkom odlišnom priestore: vo svete internetu, webdesignu, marketingu a cestovného ruchu. O to väčšie prekvapenie – podotýkam, že pozitívne - čaká každého, kto sa začíta do jeho rozprávkových príbehov.

Musím priznať, že kniha rozprávok z prostredia Kysúc, ktorú napísal, ma celkom dostala. V množstve príbehov, ktoré spája postava Zborovana Mila, neskôr jeho dcéry Milotky, sa mu podarilo skĺbiť výbornú znalosť miestnych pomerov, prírody, legiend, dejinných udalostí a tradícií s ľahkosťou štýlu, sviežim humorom, vtipným spájaním známeho i vymysleného. Vznikla tak kniha, ktorá poteší nielen každého čitateľa z Kysúc, ale nepochybne aj každé dieťa, ktorému bude jeho rodič tieto rozprávky čítať, alebo si ich prečíta samo. Chvíľami som mal pocit, že v Petrovi Kolembusovi sa ozval nejaký dávny predok, výborný rozprávač, ktorý svoje príbehy pútavo vypráva poslucháčom pod hviezdnatou oblohou a pri plápolajúcom ohníku niekde na kysuckých stráňach.

Autor, sám pochádzajúci z kysuckej obce Zborov nad Bystricou, vytvoril postavu Zborovana Mila, ktorý sprevádza čitateľa skoro všetkými rozprávkovými príbehmi. Neskôr túto jeho úlohu preberá jeho dcéra Milotka. Rozprávky tak nie sú celkom izolované, samostatné príbehy, ale postavou hlavného hrdina sú pospájané do ucelenej mozaiky, ktorá je tvorená množstvom samostatných kamienkov rozmanitého druhu a tvaru: čitateľ sa napríklad dozvie, prečo Zborovanov volajú dodnes Driaci a Krasňanov Vrabčiari, aké tajomstvo skrýva poloskala-polojaskyňa dodnes existujúca pod Veľkou Račou, akí hrdinovia sú ukrytí na Rycierovej Hore, či o tom, ako Milo naučil Jura z Terchovej o milodary prosiť. Hovorí sa, že v rozprávkach sú ukryté staré archetypy a je v nich možno nájsť pravdivé jadro. Tak sa dozvieme celkom vierohodnú verziu, ako vznikli tajomné Milošovské gule. Pripomínam, že veda v ich vysvetlení značne pokuľháva, rozprávkové vysvetlenie preto vôbec nie je na zahodenie. Tých udalostí, príbehov a postáv je podstatne viac, bolo by škoda dopredu o nich hovoriť a okradnúť tak čitateľa o moment prekvapenia.

Kysučania majú niekedy pocit, že ich región nemá históriu a je v podstate nudný. Nie sú tu hrady, nie sú tú veľké epické príbehy minulosti, nie sú tu veľkí vojvodovia, rytieri a králi. Nie je to, pochopiteľne, vôbec pravda, stačí sa začítať do stránok histórie. Zbierka príbehov prispieva k poznaniu čarovnosti Kysúc iným spôsobom: miesta a názvy, ktoré predtým nikomu nič nehovorili, sú zrazu plné náboja, epiky, kúzla a pútavého príbehu. Akoby naraz ožili a čitateľa vtiahli do svojich tajomných zákutí.

Kniha Kysucké dračie a iné príbehy od autorov Petra Kolembusa a Eriky Kojšovej Sýkorovej prechádza celými Kysucami, ale miestami prekračuje aj ich hranice. Verím, že aj čitateľov si nájde nielen na Kysuciach, ale aj za ich hranicami, a to tejto knihe úprimne prajem.