Že kysucký región vníma zvyšok Slovenska za chudobný sme si možno za stáročia zvykli. Chudobný však určite nebude na talentovaných remeselníkov, kultúru či umelcov. Vždy ma poteší každé nové dielo kysuckého pôvodu. O to viac, ak je to niečo, čo sa viaže k samotnému regiónu. Rozprávková kniha Kysucké dračie príbehy nás drží doma. Spomína miesta, ktoré sú nám známe a ľahko sa tak vieme ocitnúť pri čítaní príbehov priamo v centre diania. V jednotlivých príbehoch sa objavujú miestne legendy, heslá aj miestny jazyk. To, čo poznali naši starší rodičia a prenieslo sa na nás a možno si nepamätáme ani my a môže byť pre nás celkom nové.

V jednotlivých príbehoch vystupujú viac ako len draci. Nadprirodzené postavy mali naše tradované rozprávky odjakživa, len ich čoraz viac vytláča TV, Youtube a ďalšie diela modernej doby. Malo by byť povinné občas zanechať všetky starosti s povinnosťami, posadiť sa a prečítať si príbeh, v ktorom dobro a slušnosť víťazia nad zlom. Príbehy sú písané štýlom, v ktorom poznáme mnohí iné zbierky rozprávok a vôbec povesti o konkrétnych miestach a postavách. Nebudú tak ani jazykom, či logikou vzdialené od kníh slávnych. Možno je to práve tým, že je kniha krásnou kombináciou skutočných legiend, príbehov, ktoré pozná úplne každý a príbehov, ktoré sú vymyslenou fikciou, stále však založenou na niečom, čo v regióne existuje. Knihu Kysucké dračie a iné príbehy ale netreba vnímať len v jednotlivých príbehoch. Tie totiž na seba nadväzujú a vytvárajú dej, dalo by sa povedať až legendu so zaujímavým koncom. Navyše v nej badať „starosvetský“ štýl, kde sú prítomné hodnoty ako pokora, zmierenie či viera v ľudské dobro.

Knihu dopĺňajú ručne maľované ilustrácie Milana Pavlíka, niektoré dokonca na dreve a tiež kresby digitálne upravené Tiborom Paštrnákom. Celkovým spracovaním knihy je badať, že autori do diela vložili kus seba.